Nomiho máme doma už skoro měsíc a všechny si nás úplně získal. Je prostě náš. Je to zlatý, poslušný a moc mazlivý psík. Chodí s námi na dlouhé procházky do lesa a taky plavat do přehrady. Máme z něho velkou radost.

Teraz sa volám sa Dolár a mám sa veľmi dobre u mojich nových adoptívnych rodičov. Už som troška narástol, pribral, veď keď tak ľúbim papkať..., mám svoju krásnu postielku, ale spinkám s mojimi rodičmi - lebo tam sa mi veľmi páči, keď môžem paničke skákať po hlave a stúpať na vlásky a ráno ich budím tak okolo pol siedmej, pooblizujem ich pekne,aby sa prebudili a išli so mnou von na prechádzku. Už mám pomaly všetky očkovania za sebou,čaká ma len to posledné a to proti besnote. Inak už som bol aj choručký hneď ako som prišiel do nového domova som dostal zápal uší a očí, ale už je dávno všetko v poriadku. A aj včelička alebo osa ma poštípala bo som ju naháňal a takto to potom dopadlo opuchla mi celá papulka.Tak odvtedy si dávam bacha!

Každé ráno, když se probudím a vidím, jak mne běží vítat do nového dne, si říkám, že dobré skutky jsou přece jen někdy odměňovány. Je moje sluníčko, jsem moc šťastná, že jsem ji potkala...

Wandička je veľmi zlatá, hravá, aktívna a prispôsobivá. Rýchlo si na nás zvykla a učí sa žiť v domácnosti. Cez víkend sme sa boli kúpať a to bolo radosti, na prechádzke nás nespustí z očí, stále sa motá okolo mňa, len aby som jej neušla.. Doma si našla miestečko na zelenom koberci v obyvačke, tam sa jej páči. Pomaly sa zoznamuje aj s inými psami, na niekorých stále reaguje prudšie, ale keď zistí, že jej nehrozí nebezpečenstvo, je hravá. V septembri začíname chodiť do výcvikovej školy, ale aj bez nej sa veľmi rýchlo učí – sadni, ľahni, ku mne, k nohe - zvláda pekne. Je to parťáčka a rodinný člen.

Roxanu sme boli zobrať z trnavskeho útulku pred piatimi rokmi, bola tam spolu so sestrou. A tie jej oči nám nedali ju tam nechať. Domov sme ju priniesli trošku ustráchanú, ale veľmi rýchle sa začala adaptovať v novom prostredí. Cestuje so mnou na ďaleké cesty vlakom, chodievam za bratom 500 km, je veľmi ukáznená a spoločenská, miluje ľudí a malé deti. Minule sme boli spolu pozrieť útulok, jej prechodné bydlisko a vzali sme na prechádzku psíka, super sa vyšantili a určite to nie je posledný krát. Ďakujem za našu lásku Roxanku, ďakujem že sme ju objavili, nedala by som ju za nič na svete.

Zasielam zopár fotografií Alfa, adoptovaného koncom mája 2011. Alino, ako ho voláme, si rýchlo zvykol, je veľmi slušný a vychovaný, ale stále hravý. V tom ho podporuje aj jeho nová kamoška cica Mica, s ktorou vystrájajú "psie kusy" a tvoria nerozlučnú dvojicu, ako môžte vidieť aj na fotkách. Musím konštatovať, že ho ľúbim od prvej chvíle, ako som ho zbadala

Máme sa dobre a Scheila je zdravá. Sme stále v prírode a na rybách. Už si zvykla na to, že keď na udici zazvoní hrkálka tak je treba pozerať na vodu, že ide ryba...Tento týždeň sme mali na prázdninách aj Tami, lebo majitelia boli v Tatrách...no to ste mali vidieť obidve boli v mojej posteli a tak sme spali. Je rozmaznaná ale veľmi múdra.....S luďmi si robí čo chce ale majú ju radi.

Malinký Little je konečne na stálom mieste, milá rodinka, retríver Doni si ho hneď zobral pod patronát.

Teším sa, že som si mohla zobrať od Vás Moly, vtedy Nola. Robí mi veľkú radosť a všetci ju ľúbime. Je veľmi inteligentná, hravá a ľahko sa učí. Rada aportuje a v záhrade stále objavuje niečo nové.

Mirabell bola dlho v útulku a potom ešte mesiace v dočasnej opatere v Rakúsku, až sa konečne našla pre ňu tá správna rodina. Mira hat bereits etwas abgenommen, da sehr viel spazieren und spielen in der Hundezone auf dem Tagesplan steht. Im Wohnzimmer hat sie einen Platz AUF der Couch und liebt es geschmust zu werden. Die ganze Familie war zu Osten essen im Gasthaus und auch dort war sie total brav und lag unter dem Tisch. Im Auto fährt sie auch schon mit und bleibt brav am Boden sitzen. Sie hat schon sehr viel gelernt. Ein kleines Problem gibt es noch mit dem Alleinesein, da bellt sie aber wenn Frauchen auf der Strasse ist dann ist es vorbei.

...stihla už aj svoj pelech rozobrať, hrabla labkou, načala to a potom zo zvedavosti hrabala a celý byt bol od molitanu... bolo mi to skôr smiešne, keď som ju videl ako tam stála nad pelechom a pozerala na mňa... Je strašne zlatá a taká maska, aj teraz na mňa pozerá a "nič dobré" jej z očí nejde, určite myslí na nejakú lumpáreň. Má dve tváre..možno je blíženec, lebo doma je ako med a keď je vonku, mení sa na čerta. Už si oťukala teritorium a má svoje obľúbené miesta, kde môže stopovať...Chcem ísť s ňou od jesene na výcvik, nech zvláda aj iné ako sadni a daj labku. Takže len v skratke som vám chcel o Airinke napísať, že to je naša malá bubuľka a každému sa neskutočne páči. Ďakujeme za ňu.

Začiatkom marca sme si z útulku v Trnave adoptovali pre moju mamu čierneho labradora BOSCHA, ktorý mal postrieľanú nôžku. Bosch sa veľmi dobre u maminy udomácnil , je to šťastný psík, ktorý sa teší z nového domova a mama je šťastná so svojím novým, verným spoločníkom a strážcom, ktorý jej pomohol prekonať smútok za psíkom zo " psieho nebíčka ". Bosch je veľmi hravý, má rád loptičky, beh i prechádzku, ale je najradšej v pohodlí , v izbe pri mame. Svoju pani ma najradšej, ale kus lásky dáva aj jej blízkym. Samozrejme, že aj my ho ľúbime...